Schátraná národná kultúrna pamiatka v Hanušovciach nad Topľou vo Vranovskom okrese zmenila majiteľa. Sušiareň bylín je výnimočnou technickou stavbou v srdci tohto mesta a mala bohatú históriu. Posledným majiteľom bol „biely kôň“, bezdomovec Vlastimil Varga. Objekt bez pozemku naň prepísali bývalí majitelia po tom, čo sa im nepodarilo sušiareň vyňať zo zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Od roku 2018, ale aj skôr, ju začali systematicky rozkrádať ľudia z okolia. V tom čase Korzár venoval tejto kauze sériu článkov. Hodnota stavby padla v roku 2018 zo 77-tisíc na 47-tisíc a pri ďalšom ničení a rozoberaní prudko klesala ďalej.
Sušiareň sa pokúsilo zachrániť občianske združenie Vegetabil, ale neúspešne. Po Vargovej smrti objekt nikto nechcel. Napokon sa dostal do správy štátu, ktorý ho ponúkol na dražbu. Znalecká cena zdevastovanej pamiatky bola 7 200 eur.
Pamiatka išla do dražby, kde ju kúpila rodinná firma Alojza Hlinu, dnes poslanca Národnej rady SR za opozičnú SaS. Aké má ALOJZ HLINA s hanušovskou pamiatkou plány? Viac povedal pre Korzár.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Prečo kúpil chátrajúcu sušiareň,
- ako prebiehala dražba,
- prečo ju musí previezť inde,
- aký má Slovensko vzťah k pamiatkam,
- v čom je horšie ako Singapur,
- čo bude s objektom a pozemkom.
Čo vás motivovalo kúpiť túto konkrétnu pamiatku? Bola to impulzívne rozhodnutie?
Vedel som o nej nejaký čas. Dostalo sa to ku mne sprostredkovane, spomínal mi to aj Juraj Lukáč (náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk - pozn. red.), aj niekto ďalší, že taká škaredá kauza tam je. Ako vie dopadnúť národná kultúrna pamiatka, keď majiteľ účelovo predal stavbu bezdomovcovi. Mám pocit, že motivovali nejakých ľudí, nech to chodia rozoberať, aby to rýchlo spadlo.
Takto som sa o tom dozvedel, písali to v médiách i v Čiernych dierach. Spojil som sa aj s ľuďmi zo združenia. Bolo mi to sympatické, ale neskôr mi písala jeho zástupkyňa, že oni rezignujú, zjednodušene, nemajú na to peniaze a energiu. Vyzeralo to bledo.
Juraj Lukáč mi zhruba pred mesiacom a pol poslal link, že štát, ktorý sa stal vlastníkom, to predáva a vyhlasuje dražbu. Bola jasná vec, že do toho idem.

Prečo?
Moje pohnútky boli viaceré. Nechcem, aby to vyznelo pateticky, ale mám vzťah k pamiatkam.
Mám vzťah aj k liečivým bylinám, lebo môj dedko bol ťažko chorý. Pamätám si ako dieťa, že každé leto sme s ním chodili zbierať repík a ľubovník bodkovaný. Čiže mám k tomu blízko.
Naša mladšia dcéra má záujem o ekológiu, aj v tom robí. Staršia bude detská psychiatrička a my chceme vytvoriť taký oddychový areál na jednom krásnom mieste v Bratislave a poviem otvorene, pasuje nám to do celého konceptu.
Dcéra tam bude mať ambulanciu, mladšia dcéra ľudovú lekáreň a oranžériu, tak tam by sme chceli nanovo postaviť tú sušiareň, aj v nej reálne sušiť byliny. Uvedieme ju do života, bude reálne fungovať.
Pamiatku chcete premiestniť. Prečo neostane na pôvodnom mieste?
Nedá sa ponechať na pôvodnom mieste, lebo pozemok pod ňou patrí niekomu inému. My sme kúpili stavbu, nie pozemok. Celá finta bola v tom, že ten majiteľ nepredal pozemok, ale iba stavbu, čo podľa slovenskej legislatívy mohol. Vlastník pozemku nemusí byť vlastníkom stavby a naopak. To sa presne stalo.
Ten chudák bezdomovec ani nevedel, čo má. Prebiehalo účelové ničenie, rozoberalo sa to a cieľom bolo, aby to spadlo a potom sa to odstránilo. My sme obrazne kúpili štyri dosky, ten stav je fakt zúfalý.
Ale je tam veľmi silný príbeh. Pri demontáži, už sme to konzultovali, očíslujeme každú jednu dosku, bude presne na tom istom mieste, kde bola.
Veľa z nich bude potrebné nahradiť. Metodiku toho prevozu budeme konzultovať s pamiatkovým úradom, lebo chceme, aby to na konci stále bola NKP-čka, národná kultúrna pamiatka. Nebude to kópia.

Bolo náročné získať tento objekt v dražbe? Alebo bol štát rád, že sa ho zbavil? Boli aj iní záujemcovia?
Myslím, že štát je rád, že sa toho zbavil. Úprimne som si myslel, že nikto do toho nepôjde, na to musíte byť trošku blázon. Z toho, čo tam je, ani ten materiál, ani nič nemá tú sedemtisícovú hodnotu. Tam je obrovská hodnota príbehu.
Treba to demontovať, zabaliť, expedovať, upratať pozemok, čo sú vysoké náklady. Prihlásil sa ešte jeden záujemca, tým pádom sa vyhlasovala dražba a v pondelok ráno sa dražilo.

Ako to prebiehalo?
Čestné slovo, neviem, kto boli druhí dražitelia, ale podľa mňa len skúšali, čo sa bude diať. Prísne vzaté, čudné na tej dražbe bolo to, že sa nedávala zábezpeka. Čiže hocikto, kto sa zúčastnil dražby, nič neriskoval, neprepadla by mu zábezpeka.
Vaša ponuka bola prvá?
My sme dali prví ponuku, oni dvakrát navýšili, potom sme my pridali, a tak to skončilo.
Aká bola konečná suma?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári